Ján Oravec: Nezaškodil by návrat ku koreňom | Rozhovor pre Roľnícke noviny

Roľnícke noviny: V prípade zvolenia kandidáta alebo kandidátov SaS do Európskeho parlamentu, v ktorých oblastiach politiky Európskej únie alebo parlamentných výboroch sa chce strana SaS najviac angažovať a prečo?

jan-oravec-rozhovor

Ján Oravec: Problémom číslo jeden v Európe je v súčasnosti ekonomika. Preto sme do eurovolieb 2014 pripravili primárne ekonomický program, ktorý pomenúva kľúčové problémy Európskej únie a navrhuje aj najlepšie spôsoby ich riešenia. Po prípadnom zvolení do Európskeho parlamentu máme záujem o členstvo v kľúčových ekonomických výboroch – vo výbore pre ekonomické a menové záležitosti, výbore pre rozpočet, výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, výbor pre priemysel a výbore pre zamestnanosť a sociálne záležitosti.

*****

S akými stranami (s akým politickým smerovaním a hlavnými názormi) by ste si vedeli predstaviť spoluprácu v Európskom parlamente?

Aj keď v súčasnosti SaS nemá žiadneho europoslanca, už dnes je členom tretej najväčšej – po ľudovcoch a socialistoch – politickej frakcie v Európskom parlamente, ktorou je liberálna frakcia (ALDE). A potom je tu časť poslancov, ktorí nie sú zaradení ani v jednej frakcii. Blížiace sa eurovoľby 2014 dajú v súvislosti s nimi odpoveď na niekoľko dôležitých otázok. Budú medzi nimi prevládať euroskeptici, ktorí by Európsku úniu najradšej rozpustili? Alebo realisti, ktorí budú presadzovať zásadné reformy, ktoré môžu Európsku úniu pomôcť prežiť? My by sme si veľmi želali práve túto poslednú možnosť, pretože by nám v Európskom parlamente uľahčila hľadanie spojencov naprieč celým spektrom, s ktorými chceme presadzovať zásadné reformy na úrovni Európskej únie.

*****

Myslíte si, že krajina ako Slovensko má možnosť presadiť svoj názor v Európskom parlamente – v tejto európskej štruktúre? Akými spôsobmi sa o to budete snažiť?

Slovensko má určite možnosť presadzovať svoj názor v Európskom parlamente. To by však naši europoslanci nesmeli byť tak pasívni, ako väčšinou sú. Pritom ich pasivita v Európskom parlamente je ešte ten lepší prípad. Horšie totiž je, keď v europarlamente aktívne hlasujú za niečo, čo je v príkrom rozpore so záujmami Slovenska, čoho príkladom je nedávne hlasovanie v prípade tzv. nového rámca pre energetiku a boja proti klimatickým zmenám, ktorý v Európskom parlamente prešiel aj pre súhlas všetkých piatich europoslancov za stranu Smer. Po májových eurovoľbách 2014 bude v Európskom parlamente 751 poslancov. Nie je pravda, že pri tomto počte europoslancov jeden z nich nič nezmôže, pretože vplyv europoslanca alebo europoslankyne sa bude odvíjať najmä od schopnosti vytvárať koalície s rovnakozmýšľajúcimi europoslancami aj z iných frakcií. K tomu ale treba v prvom rade vôbec mať nejaký názor, o ktorého existencii mám v prípade niektorých – aj našich europoslancov – dosť vážne pochybnosti. A potom to vyžaduje snahu vyvíjať aktivitu pri jeho presadzovaní.

*****

Bude podľa Vás nová Spoločná poľnohospodárska politika spravodlivejšia, účinnejšia, vhodnejšia pre slovenské poľnohospodárstvo, ako bola doteraz?

Bohužiaľ, nie. Slovensko vstupovalo do Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva s kompromisom, keď akceptovalo nerovnaké finančné podmienky pre poľnohospodárov z „nových“ a „starých“ členských štátov Európskej únie výmenou za prísľub ich postupného vyrovnávania. Tento proces mal byť podľa dohody Európskej únie dokončený do roku 2014. Takzvaná reformovaná spoločná poľnohospodárska politika však túto dohodu zásadne porušila a počíta s nerovnakými podmienkami aj na ďalších 7 rokov, teda až do roku 2020. Nerovnako nastavené podmienky podpory pre farmárov v Európskej únii sa prejavujú najmä v nižších priamych platbách. Táto diskriminácia je pre slovenských poľnohospodárov zničujúca. V prípade, že získame dôveru voličov, budeme sa v Európskom parlamente rozhodne zasadzovať za to, aby sa Európsky parlament i Európska komisia v novom zložení čo najskôr po eurovoľbách 2014 vrátili k zrovnoprávneniu poskytovania dotácií a svoju snahu budeme koordinovať so zástupcami ostatných diskriminovaných krajín.

*****

Aký je váš názor na podporu mladých poľnohospodárov (je potrebná a akým spôsobom) aj malých rodinných fariem? Má to zmysel?

Ja osobne podporujem mladých i začínajúcich podnikateľov, pretože podľa mňa bez nich nemá táto krajina budúcnosť. Pomohol som im napríklad založiť Združenie mladých podnikateľov Slovenska, ktoré je akousi „mládežníckou“ organizáciou starších podnikateľov. Tí sú združení v Združení podnikateľov Slovenska. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, myslím si, že všetky podporné nástroje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sú až príliš zamerané na podporu veľkých subjektov a slovenskému poľnohospodárstvu by určite pomohlo, ak by sa pozornosť zodpovedných sústredila viac na mladých poľnohospodárov a poľnohospodárske rodinné farmy.

*****

Ako vnímate perspektívu slovenského poľnohospodárstva? Kam by sa malo uberať? Má budúcnosť?

Myslím si, že celkom určite má budúcnosť. Len nesmie byť likvidované neférovou poľnohospodárskou politikou Európskej únie. Alfou a omegou teda je potreba nastaviť spravodlivejšie podmienky pre slovenských poľnohospodárov, čo sa nám môže podariť len s podporou spojencov z iných členských krajín a otvorením viacročného finančného rámca, teda rozpočtu Európskej únie. Medzitým sa slovenské poľnohospodárstvo musí uberať neľahkou cestou, ktorou idú aj poľnohospodári v tých najvyspelejších krajinách, teda cestou neustáleho zvyšovania produktivity.

*****

Čo si myslíte o využívaní poľnohospodárskej pôdy (napr. umiestňovanie slnečných kolektorov) a poľnohospodárskych plodín (bionafta, bioplyn) na výrobu energie? Mala by sa podporovať z európskych/štátnych zdrojov?

Určite nie. Upozorňoval som na možné riziká a problémy ešte v čase, keď tzv. enviromentalisti tvrdohlavo presadzovali podporu z európskych/štátnych zdrojov napríklad pre pestovanie poľnohospodárskych plodín, ktoré sa používajú pri výrobe napríklad bionafty. Tí istí ľudia, ktorí tieto podporné schémy presadili, dnes žiadajú ich zrušenie. Konečne sa im otvorili oči a pochopili, že tieto podporné schémy majú negatívny dopad na tradičné spôsoby využívania poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú práve kvôli nim vytláčané.

*****

Kde je možný podľa Vás vznik pracovných miest na vidieku? (aké sektory podnikania)

Zo Slovenska sa vytráca zeleninárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo. Namiesto vidieka, poskytujúceho zamestnanosť a osídlenie, sa Slovensko pretvára na krajinu jednostranne zameranú na produkciu obilnín a olejnín, ktoré nevieme sami zužitkovať. Naopak, rastie závislosť na dovoze komodít, ktoré náš agrosektor tradične produkoval. Nezaškodil by preto určitý „návrat ku koreňom“, ktorý by však mal byť skĺbený s rozvojom nových oblastí podnikania, ako je napríklad vidiecky turizmus.

*****

Aké vidíte možnosti podpory vytvárania pracovných miest na vidieku?

Najperspektívnejšie a najlogickejšie sa mi zdá práve intenzívnejšie prepojenie rozvoja poľnohospodárstva s rozvojom vidieckeho turizmu. Toto majú veľmi dobre zvládnuté napríklad v susednom Rakúsku. Niekedy netreba „vymýšľať koleso“, stačí sa len inšpirovať dobrými príkladmi zo zahraničia. Aj u nás už zaznamenávame prvé úspešné podnikateľské iniciatívy v tejto oblasti. Podpornú úlohu štátu nevidím v poskytovaní priamych dotácií vytvárania pracovných miest na vidieku, ale skôr v rozvíjaní infraštruktúry, od ktorej je vidiecky turizmus existenčne závislý, a bez ktorej zahraniční turisti na náš vidiek neprídu. Mám na mysli najmä skvalitnenie ciest, či komplexných informačných systémov, ktorými turistov v zahraničí doslova rozmaznávajú. U nás sú mnohé aktivity v tejto oblasti ešte stále len „v plienkach“.

*****

Je podľa Vás možnosť zjednodušenia a uvoľnenia predpisov pre drobných výrobcov potravín?

Určite áno. Zjednodušenie podmienok pre podnikanie je veľkou témou nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Je paradoxom, že v deklaratívnej rovine sa k tomu hlási tak naša vláda, ako aj Európska únia. V praxi sa však deje pravý opak, keď podnikatelia, vrátane drobných výrobcov potravín, sú vystavení čoraz početnejším príkazom a zákazom, ktoré si doslova vymýšľajú úradníci, niekedy naši, niekedy európski, no a niekedy v dojemnej zhode spolu. Deje sa tak pod pláštikom ochrany spotrebiteľa či bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V skutočnosti však tieto nové predpisy k týmto cieľom nijako neprispievajú, len výrobcom často zbytočne zvyšujú náklady a administratívu. Budeme tieto praktiky nielen čo najrozhodnejšie odsudzovať, ale zároveň budeme požadovať a predkladať vlastné návrhy na zásadné zníženie regulačného bremena, ktoré Európska komisia roky ohlasuje, no dosiaľ k nemu neprišlo.

*****

Boli by ste za umožnenie uprednostnenia miestneho/regionálneho výrobcu potravín, ovocia, zeleniny, mäsa a pod. pri verejnom obstarávaní pre štátne organizácie (školy, škôlky, úrady, nemocnice, väznice a pod.)?

Súhlasím s tými názormi, podľa ktorých by človek mal konzumovať potraviny, ovocie, zeleninu či mäso, ktoré boli dopestované, dochované či vyprodukované čo najbližšie od miesta, kde žije. Ak škola, úrad či nemocnica má záujem na tom, aby sa žiaci, študenti, úradníci či pacienti zdravo stravovali, dá sa to podľa mňa dosiahnuť aj tým, že tento princíp zakotví ako jednu z podmienok verejného obstarávania. Samozrejme, len v tom prípade, ak v danom mieste či regióne majú lokálnych producentov potravín, ovocia či zeleniny. A samozrejme, ak sa podarí eliminovať riziko prípadného zneužitia, keď sa pod pláštikom „zdravšieho stravovania“ môže skrývať škodlivá snaha vyradiť z verejného obstarávania nepohodlnú konkurenciu.

*****

Aké možnosti a nástroje boja proti korupcii pri eurofondoch by boli podľa Vás účinné?

Najúčinnejším protikorupčným opatrením pri eurofondoch je návrh z nášho europrogramu na zápočet platieb, ktoré platíme do Európskej únie s eurofondmi, ktoré z nej dostávame. V období rokov 2014 až 2020 má Slovensko Bruselu ročne platiť asi 1 mld. eur a zároveň môže ročne čerpať približne 3 mld. eur. Pri vzájomnom započítaní týchto platieb to znamená, že Slovensko by neplatilo do Bruselu nič a čerpalo by len 2 mld. eur. Štátny rozpočet by tak ročne ušetril miliardu eur. Možná korupcia by sa znížila o 1 mld. eur a ešte navyše by sa o túto sumu mohol znížiť napríklad výnos DPH. V konkrétnych číslach to znamená zníženie sadzby DPH z 20 % na 15 %, čo pre priemernú rodinu znamená úsporu 500 eur ročne.

*****

Aký je Váš názor na používanie geneticky modifikovaných organizmov v prírode, v potravinách a krmivách pre zvieratá? Boli by ste za povolenie ich používania?

Dnes je veľa ľudí, ktorí majú doslova militantný odpor voči čomukoľvek, čo je spájané s označením „geneticky modifikované“. Ja k týmto ľuďom nepatrím, nemám fóbiu z geneticky modifikovaných potravín. Myslím si, že plodiny i potraviny, ako ich poznáme dnes, sú v podstate výsledkom genetických modifikácií, ktoré na nich vykonávali celé generácie našich predkov. Niekedy až hysterický odpor voči všetkému, čo je geneticky modifikované, je podľa mňa motivovaný skôr snahou vyšachovať z trhu konkurenciu, teda akousi modernou obdobou starého protekcionizmu.

Ján Oravec,
Líder kandidátky SaS do eurovolieb 2014

Ján Oravec

Eurovoľby 2014 - Strana SaS

Všetci za Brusel, my za vás - je ústredné heslo strany SaS pre eurovoľby 2014, pretože viac ako 70% našich zákonov je ovplyvnených reguláciami z EÚ, ktoré v mnohých prípadoch negatívne ovplyvňujú každodenný život Slovákov.

Komentáre

  1. Martin hovorí:

    Dobry den,
    Pan Oravec pozorne som si pozrel Vase grafy a vystupenie v diskusii v TA3.
    Priznam sa ze vo vela veciach s Vami suhlasim, ale iste veci neiterpretujete objektivne aj ked v politickom boji sa to asi neda.
    Miera prerozdelneia v EU je brutalna a neefektivna. Aj ja by som bol za to ubrat polnohospodarom pridat vede. urcite by nam to pomohlo. Nehovoriac o inych transferoch, ktore su tak neefektivne no na druhej strane Pan Oravec velmi dobre viete, ze existuje iste historicke vedomie skusenosti ktore dospeli k tomuto stavu a nie je lehke ich menit a povedat, ze to cutneme a smitec. Je to neobjektivne.
    A k tym grafom. Ukazat hospodarsky rast Europy Ciny a USA za 5 rokov. Pan Oravec viete sam, ze to nemozete poorovnavat China ma co dohanat to je logicke, USA rast na ukor dlhu, Europa sa vybrala cestou konsolidacie silne presadeny Nemecky model.. rast skoro nulovy, ale pokles zzadlzenia je vysledok ktory sa u Vas v grafe neukazal. Rast prosuktivity je pre europu alarmujuci, ale zase tie bazy su rozne tak tazko ich porovnat. A to zdanenie ano je vysoke v europe, ale je to aj dosledok tych historicky suvislosti, ktore k tomu viedli a preto je dnes Europa stale jednym s najlepsich miest na zivot.