História volieb do Európskeho parlamentu

História volieb do Európskeho parlamentu je nutne previazaná s históriou samotného Európskeho parlamentu. Európsky parlament je v súčasnosti jedinou demokraticky volenou inštitúciou Európskej únie. No nebolo to tak vždy. Po veľkú časť svojej histórie bol Európsky parlament nevolenou inštitúciou.

História volieb do Európskeho parlamentu

Nedemokratický europarlament

Korene Európskeho parlamentu siahajú až do roku 1952, keď vzniklo Parlamentné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. V roku 1958 sa Parlamentné zhromaždenie premenovalo na Európske parlamentné zhromaždenie a europoslanci sa začali združovať podľa politickej ideológie a nie podľa národnosti.

Tento krok je vnímaný ako zrod moderného Európskeho parlamentu. Podobne 50-ročné výročie založenia Európskeho parlamentu bolo slávené v roku 2008 a nie v roku 2002. Na prvé eurovoľby si však europarlament musel ešte nejaký čas počkať.

Prvé voľby do Európskeho parlamentu

Historicky prvé voľby do Európskeho parlamentu sa konali v roku 1979. Európsky parlament bol teda viac ako dve desaťročia nevolenou inštitúciou. So vznikom eurovolieb začal europarlament postupne získavať čoraz viac právomocí. Napriek rastúcej moci však volebná účasť každými eurovoľbami klesala.

Nezaujímavé eurovoľby

Voľby do Európskeho parlamentu sa od roku 1979 konali pravidelne každých 5 rokov. Volebná účasť však stabilne klesala zo 62% v roku 1979 až na 43% v roku 2009. V posledných eurovoľbách prišla k urnám dobrovoľne väčšina občanov len v siedmich z 28 krajín EÚ. V troch krajinách boli eurovoľby povinné a vo zvyšných 18 krajinách dosiahla účasť menej ako 50%.

Najdôležitejšie eurovoľby v histórii

22. až 25. mája 2014 sa budú konať ďalšie voľby do europarlamentu. Tieto eurovoľby budú nepochybne najdôležitejšími v celej histórii Európskeho parlamentu. Dôvodom je, že od posledných eurovolieb boli právomoci europoslancov výrazne posilnené. Europoslanci rozhodnú napríklad o budúcom predsedovi Európskej komisie, ktorý je najvplyvnejšou osobou Európskej únie.

Budúce eurovoľby majú byť pre Európsku úniu tiež vysvedčením za to, ako zvládla eurokrízu. Ak teda niekomu vadí zachraňovanie nezodpovedných krajín, vydávanie regulácií, ktoré obmedzujú každú časť života ľudí či neodôvodnený nárast moci Európskej únie, eurovoľby sú ideálnym spôsobom, ako vyjadriť svoj názor. A keďže sú voľby do Európskeho parlamentu poznačené veľmi nízkou účasťou, každý hlas v nich má veľkú váhu.

Komentáre

  1. Alexander Tomský hovorí:

    Europarlament nemá s demokracií nic společného, podobá se ruské dumě Ta je taky volená – volby v jednotlivých zemích se netýkají kolektivního názoru na práci komise, výsledek je jen náhodný součet politických nálad a místních poměrů v různých státech, ani předvolební kampaň se nezabývá chválou či kritikou Komise, a výsledek není rozhodnutím o nové “vládě”, jestliže ji nesestavuje. Je to jediný parlament na světě, kde opozice nemůže usilovat o vládu a tudíž právem usiluje o jeho zrušení.

Zanechajte Váš príspevok k článku

Podmienky pre pridanie príspevku nájdete tu!

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*