Dohoda o voľnom obchode s USA: Vyhráva „za“.

Zámer na vytvorenie spoločnej zóny voľného obchodu medzi USA a EÚ má v Európe od začiatku mnohých odporcov. Ide o pozoruhodne rôznorodé zoskupenie, v ktorom sa ocitli dokonca aj nezmieriteľní nepriatelia – ľavicoví intelektuáli, ochrancovia …

europska-unia-usa

… životného prostredia, odborári, rôzne podnikateľské subjekty a ich lobisti.

Ľavicoví intelektuáli sú proti preto, že nenávisť k voľnému trhu je súčasťou ich DNA. Strašia preto tým, že dohoda vzniká vraj v utajení, je konšpiráciou nadnárodných spoločností, ktorá má zotročiť jednotlivé štáty a urobiť z nich bábku v rukách kapitálu. Podobná pseudoargumentácia sa nedávno objavila už aj na Slovensku. Je ľahké konfrontovať ju s faktami. Stačí vymenovať chronológiu doteraz uskutočnených rokovaní, uviesť konkrétne mená jednotlivých vyjednávačov, popísať najdôležitejšie otázky, ktoré boli počas doterajších troch kôl rokovaní diskutované a tak demonštrovať, že kritika tohto druhu nemá žiadnu oporu v realite a je skôr výsledkom ideologickej zaslepenosti jej autorov.

Ochrancovia životného prostredia sú proti, pretože sa obávajú straty ich doteraz významného vplyvu na podobu ekologickej legislatívy v EÚ, aj keď navonok budú hovoriť o hrozbe devastácie životného prostredia. Je paradoxné, že v boji proti dohode sa ocitli v jednom šíku s ich odvekými nepriateľmi, mnohými veľkými firmami, ktoré budú proti nej bojovať z rovnakého strachu, zo strachu pred stratou svojho postavenia. Ekologická legislatíva EÚ sa však musí zmeniť a nie pre pripravovanú dohodu s USA, ale preto, lebo obsahuje zbytočne prísne reštrikcie. Ich výsledkom nie je lepšia ochrana životného prostredia, ale zhoršenie konkurencieschopnosti firiem v európskych krajinách a menej pracovných príležitostí pre občanov.

Odborári sú proti, pretože sa obávajú flexibility trhu práce a pracovno-právnej legislatívy, aj keď navonok budú hovoriť o sociálnom dumpingu, neprípustnom znižovaní ochrany zamestnancov a oslabovaní sociálnych štandardov. Zvýšenie flexibility trhu práce, zjednodušenie a spružnenie legislatívy v tejto oblasti, to sú presne veci, ktoré mnohé európske krajiny nemajú odvahu urobiť, ale zúfalo ich potrebujú k zlepšeniu ekonomickej výkonnosti ich stagnujúcich ekonomík.

Mnohé firmy či predstavitelia celých odvetví sú proti, pretože sa obávajú konkurencie, aj keď navonok budú uvádzať najrôznejšie iné argumenty. Poľnohospodári v Európe obavu zo zníženia kvality a bezpečnosti potravín, predstavitelia obranného priemyslu v USA zasa obavu zo straty národnej bezpečnosti. Firmy nielen z týchto odvetví už nepochybne zmobilizovali štáby právnikov, ktorí budú do posledného dychu bojovať o výnimky. Tie by však znamenali výrazné oslabenie dohody, a teda zníženie očakávaného úžitku pre občanov na oboch kontinentoch. Práve toto je zdroj najväčšieho nebezpečenstva, ktoré napokon môže viesť ku konečnému neúspechu; nie miestami až hysterické reakcie takých odporcov, ktorí sa tešia nepomerne väčšej pozornosti médií.

Práve preto, že navrhované uzatvorenie dohody o voľnom obchode medzi Európou a USA má toľko nepriateľov, je potrebné, aby jej zástancovia vystupovali aktívne a rozhodne na jej podporu. Ide o jednu z kľúčových ekonomických otázok najbližších rokov, preto by mala byť aj dôležitou súčasťou diskusie v rámci kampane pre voľby do Európskeho parlamentu v máji 2014. Niet pochýb o tom, že aj po dôkladnom posúdení všetkých „pre“ a „proti“ záver hovorí jednoznačne v prospech dohody. Prínos dohody možno ilustrovať na konkrétnych príkladoch v podobe odstránenia colných bariér, odstránenia necolných bariér a zblíženia odlišných regulačných rámcov.

Odstránenie colných bariér

Aj keď clá vo svete v posledných desaťročiach výrazne klesli, ešte stále je pomerne veľa tovarov a služieb, pri ktorých uplatňujú Spojené štáty relatívne vysoké colné sadzby voči európskym krajinám a naopak. Ich odstránenie by potešilo spotrebiteľov na obidvoch stranách Atlantiku. Pre ilustráciu stačí uviesť ako príklad sektor informačných technológií, ktorý je zaujímavý pre široké vrstvy spotrebiteľov. Rozdiely v cenách produktov, ktoré môžu dosahovať 30 a viac percent v neprospech Európy, majú na svedomí nielen spotrebné dane, DPH, ale aj clo, ktoré môže byť na ne uvalené pri ich dovoze z USA do Európy. Jeho zrušenie by malo dva pozitívne ekonomické efekty. Tovary by sa stali pre spotrebiteľov v európskych krajinách cenovo dostupnejšie a zároveň by spotrebiteľom zostalo vo vreckách viac peňazí, čo by im umožnilo použiť ich na nákup iných tovarov a služieb vrátane tovarov a služieb vyrábaných a poskytovaných európskymi firmami.

Odstránenie necolných bariér

S poklesom ciel sa škodlivé ochranárske praktiky začali v čoraz hojnejšej miere využívať v podobe necolných obmedzení. Ich zoznam, ktorý obmedzuje obchod a investície medzi USA a Európu, je dlhý. Tu je niekoľko príkladov. Prvý príklad: európska firma chce predať svoj tovar či službu v USA, no jej americkí konkurenti dostávajú výdatnú podporu v podobe princípu „Buy American“. Tento istý princíp znamená väčšinou červenú aj pri uchádzaní sa európskych firiem o verejné zákazky v USA. Clo žiadne, ale protekcionizmus ako vyšitý. Druhý príklad, len v opačnom garde: americká farmaceutická firma vyvinie nový liek, podstúpi povoľovaciu tortúru v USA, ale ak chce liek predávať aj v Európe, musí zväčša ešte oveľa náročnejšiu tortúru podstúpiť aj tam. Tretí príklad: vlády v dnešnej dobe uplatňujú protekcionistickú politiku aj tým, že pomáhajú svojim domácim firmám prostredníctvom otvorenej či skrytej dotačnej politiky. Poľnohospodárstvo či letecký priemysel (Boeing v USA a Airbus v Európe) sú príkladmi sektorov, ktoré sú dotáciami najviac zdeformované. Príklad štvrtý: firmy na jednej i druhej strane oceánu môžu natrafiť aj na legislatívne obmedzenia pri nadobúdaní a vlastnení podielov v USA, resp. v Európe – príkladom je tiež letecký priemysel v USA.

Priblíženie regulačných rámcov

Európa je niekedy spolu s USA označovaná za transatlantické spoločenstvo preto, že v porovnaní s ostatnými časťami sveta sú si v mnohých ohľadoch najbližšie. To však vôbec neznamená, že nie je možné nájsť odlišnosti, ktorých odstránenie by zjednodušilo život nám i Američanom. Z pohľadu spotrebiteľov je názorným príkladom automobilový priemysel. Výrobcovia áut dnes vyrábajú americké i európske verzie svojich modelov. Nie preto, že by sa im chcelo, ale preto, že musia. Nútia ich k tomu odlišné technické normy a štandardy, ktoré platia v Európe a v USA pre výrobu áut a ich súčastí. Úspech rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi USA a Európou by mohol viesť napokon až k tomu, aby sa z pohľadu automobiliek stali americký a európsky trh akoby jedným trhom, pre ktorý by mohli dodávať jednu verziu svojich jednotlivých modelov. Pochopiteľne, to isté platí o všetkých odvetviach, v ktorých dnes existujú odlišné americké a európske normy a štandardy.

Záver

Medzi Európou a USA tradične existujú intenzívne ekonomické vzťahy. Prípadné podpísanie dohody o voľnom obchode by znamenalo významný impulz pre ich ďalšie zintenzívnenie. Jej účinky by sa priaznivo prejavili v podnikateľskej sfére a bola by aj na prospech občanov, či už vystupujú na trhu ako spotrebitelia alebo zamestnanci.

Eurovoľby 2014 - Strana SaS

Všetci za Brusel, my za vás - je ústredné heslo strany SaS pre eurovoľby 2014, pretože viac ako 70% našich zákonov je ovplyvnených reguláciami z EÚ, ktoré v mnohých prípadoch negatívne ovplyvňujú každodenný život Slovákov.